Dušan Holovej - Příběh pěti fotografií

Příběhem nám tentokrát přispěl člen Federácie Profesionálnych Európskych Fotografov a držitel titulu QEP - Qualified European Photographer. Inspirujte se od specialisty na produktovou fotografii, reklamní fotografii a retuš.

INVICTA 

Táto fotografia má pre mňa obrovský význam, preto ju dávam na prvé miesto. Keď som pracoval na svojom portfóliu, chcel som doňho zahrnúť aj fotku hodiniek. Požičal som si teda tento kúsok od kamaráta, myšlienku ako chcem aby to vyzeralo som mal v hlave už dlhšie. Od svokra som zobral pár kameňov zo záhradky – čo sa týka rekvizít – to bolo všetko. Fotku som fotil doma v obývačke, kde som do plechu na pečenie naaranžoval kamene, vložil hodinky a nalial vodu. Potom nasledoval  maratón pokus – omyl, kde som experimentoval so svetlom, skúšal rôzne uhly a polohy – na konci som mal nafotených cca 150 záberov. Post proces mi zabral cca 3 hodiny, materiálu som mal dosť, takže bolo z čoho vyberať. No a prečo ma pre mňa taký veľký význam? S touto fotkou som sa prvý krát v živote prihlásil do fotografickej súťaže a konkrétne do World Photographic Cup-u 2017. Už som aj zabudol na to, že išla do súťaže, keď sa mi ozval predseda Asociácie Profesionálnych Fotografov Slovenska s tým, či si kupujem letenku do Tokya. Samozrejme, že som tomu nemohol uveriť, tak som si počkal na oficiálny  mail, kde bolo spomenuté, že som medailista. Nevedel som na akom mieste som sa umiestnil, iba to že to bude medaila. Zabookoval som letenku a cez polku sveta sa vybral do japonskej Yokohami na gala večer spojený s vyhlásením výsledkov WPC2017. To, ako som sa umiestnil mi bolo jasné po vyhlásení 2. miesta, keď som ostal v zákulisí stáť sám a moje meno stále nebolo prečítane. Postaviť sa na ten najvyšší stupienok v súťaži prirovnávanej k olympijským hrám vo fotografii je neskutočný pocit. Japonsko na mňa spravilo obrovský dojem a určite by som sa tam chcel ísť pozrieť ešte raz.

DUŠAN PONČÁK

 V jeden jesenný sobotný večer som sa vybral do mesta nafotiť si pár záberov. V jednom parku sa pri mne pristavil starší pán a dal sa so mnou do reči. Z rozhovoru vyplynulo, že je autorom sôch, ktoré v tom parku boli. Ako sme sa tak rozprávali, nedalo sa nepostrehnúť, že pán už mal čo to v sebe, to mu zrejme dodalo odvahu a navrhol mi, aby som prišiel spraviť nejaké fotky k nemu do ateliéru. Mal som z toho zmiešaný pocit, keďže nie je pravidlom aby ma starší muži z ktorých cítiť alkohol volali k sebe domov. Darmo, predsudky na chvíľu zvíťazili, ale aby som nebol neslušný, sľúbil som mu, že môžeme niečo vymyslieť. Navrhol som mu, aby mi dal na seba kontakt a že ja sa mu ozvem. Tak sa aj stalo a keď mi diktoval svoje telefónne číslo, opýtal som sa ako si ho mám do telefónu uložiť. Povedal mi svoje meno – Dušan Pončák. Vtedy ma prepadol taký zvláštny pocit, že to meno mi niečo hovorí, určite som ho už niekde počul. Doma som si ho hneď vygooglil a bolo jasné. Pán Dušan Pončák – akademický sochár, veľký umelec. Hneď som v tom mal jasno a na ďalší deň som mu volal a dohodol si termín fotenia. Ďalší šok ma čakal u neho doma, toľko umenia na jednom mieste som ešte nevidel – bolo hneď jasné čomu tento pán zasvätil celý svoj život. Pustili sme sa do debaty aj do fotenia, skromnosť a pokora z neho doslova sršala. Z nášho stretnutia som mal veľmi dobrý pocit. Navštívil som ho potom ešte raz a priniesol som mu vytlačenú a zarámovanú jednu z fotiek, ktoré sme spolu nafotili. Dohodli sme sa, že počas leta tvorí vonku, vo svojej záhrade a že môžeme spraviť ďalšie fotky. Bohužiaľ, majster sa už toho nedožil. Vždy keď si na naše stretnutie spomeniem, tlačia sa mi slzy do očí. Som veľmi rád, že sa mi naskytla takáto príležitosť. Majstre, odpočívajte v pokoji.

BISCUIT GALAXY 

Aby som sa zlepšoval a napredoval v tom čo robím, plánujem si veľa vlastných projektov. Nebojím sa výziev a nesnažím sa veci si zľahčovať. Rozhodol som sa, že skúsim šťastie a budem sa uchádzať o druhý najvyšší európsky titul vo fotografii – QEP – qualified european photographer. Podmienka bola, prezentovať sa so sériou 12 vytlačených fotografií.  Téma bola v mojom prípade jasná – 12 komerčných fotografií. A hneď na úvod som si povedal, že nechám vybuchnúť sušienku. Predstavu v hlave som už mal dlhšie, všetko bolo jasné. Posledný krok – zrealizovať to. Pretransformoval som kuchyňu v byte na ateliér a pustil sa do príprav. Sušienku som nalámal na menšie kúsky, ktoré som potom pri rovnakom svetle fotil osobitne. To isté platilo aj pre ovocie. Ako posledné prišli na rad omrvinky – sušienku som nadrobil na čierny papier a spravil niekoľko záberov. Potom mi už ostalo iba jedno a to dať všetko dokopy. Začal sa niekoľko hodinový maratón maskovania, retušovania, ale vedel som, že výsledok bude stáť zato. Keď som sa potom pozrel na finálnu fotku, povedal som si, že hneď na prvom kúsku 12 dielnej série som si zdvihol latku dosť vysoko. Celý projekt mi zabral skoro 2 roky, ale oplatilo sa. 17. novembra 2018 som za svoju sériu získal titul QEP v gruzínskom Tbilisi. Ďalšia méta je jasná – získať titul Master QEP – potrebujem sériu 20 fotiek!

HECTOR, The HORSE

Aj táto fotografia je z vyššie spomínanej série 12 fotiek. Okrem vecí, ktoré sa dali odfotiť na stole, som chcel aj niečo väčšie. Niečo čo sa mi na kuchynský stôl nezmestí. Kôň je dosť veľký na to, aby zapadol do celého projektu. Tak ako vo väčšine prípadov, vždy mám v hlave konkrétnu predstavu, ako chcem aby fotka vo finále vyzerala. Inak to nebolo ani pri Hectorovi. Chcel som ho úplne bez opratov, bez sedla, jednoducho úplne  na ostro. Problém bol iba v tom, že Hector nie je cirkusový kôň, ktorý spraví za kocku cukru všetko čo mu poviete. Ako pomoc som mal na pľaci človeka, ktorý sa stará o kone. Všetko išlo ok, až do momentu keď si Hector povedal, že už dlho stojí na jednom mieste a chce ísť niekam inam. Vtedy zasiahol pán, ktorý sa o neho a ďaľšie kone stará. Trochu bol problém v tom, že pán bol dosť nízky a útly v porovnaní so zvieraťom a tak to vyzeralo, že pre Hectora nepredstavoval žiadnu prekážku. Ja som sa snažil fotiť a sem tam som sa musel Hectorovi pratať z cesty, aby ma úplne neprevalcoval. Pri fotení som používal 2 batériové zábleskové svetla FOMEI Digitalis Pro S400DC. Keďže sa jedná o batériové svetlá – tie vyžadujú dlhší čas cca 2 sekundy, keď sú schopné odpáliť ďalší záblesk. Fotil som záber jeden za druhým, aby bolo z čoho vyberať. Keď som si po fotení prezeral fotografie, zistil som, že mám koňa v presne takej póze ako som chcel, akurát že bol nasvietený len jedným zábleskom, druhý sa nestihol dobiť. V ďalšom, hneď nasledujúcom zábere to bolo opačne. Našťastie sa kôň skoro vôbec nepohol a ja som tak mal 2 fotky Hectora, v rovnakej póze, každá nasvietená iba jedným svetlom. Dať to dokopy nebol žiaden problém a ja som tak mal ďalšiu fotku do série.

CHAMELEON NECKLACE 

 Táto fotografia bola ako posledná z 12 dielnej série. V dobe, keď som ju pripravoval, bol som pod vplyvom seriálu Game of Thrones. Idea na poslednú fotku bola taká, že odfotím havrana sediaceho na konári  a vedľa neho bude prevesený náhrdelník. Havrana som nezohnal, smola. Čas ma dosť tlačil, tak som začal zisťovať možnosti a napadlo ma, že sa skúsim opýtať v obchode so zvieratami, či by bolo možné nafotiť u nich v prevádzke napríklad chameleóna. Vedúca predajne s tým problém nemala, mal som sa však prostredníctvom mailu opýtať aj jej regionálnej manažérky. To som aj spravil, ale nechodila mi žiadna odpoveď, takže som musel hľadať ďalšie možnosti. Cez kamaráta som sa dostal ku chovateľovi exotických plazov s ktorým som sa dohodol na fotení. Uisťoval ma, že chameleóny sú pomalé a že budem mať dosť času na záber. Až také pomalé neboli, možno sa v ten deň pripravovali na nejaké preteky. Každopádne mal som čo robiť aby boli fotky tak ako som chcel. V tých istých podmienkach som nafotil aj náhrdelník a konárik. Pre výslednú kompozíciu som potreboval ešte nejaké listy – tie som už fotil doma na kuchynskom stole. Nasledovalo pár hodín vo Photoshope a fotka bola na svete.

GALERIE

Dušan HolovejFotograf

Moje meno je Dušan Holovej a som profesionálny produktový, reklamný fotograf a retušér. Som členom Asociácie Profesionálnych Fotografov Slovenskej Republiky ako aj členom Federácie Profesionálnych Európskych Fotografov. Moja práca, kreatívny prístup ako aj vyhotovenie fotografií boli ohodnotené prestížnym európskym titulom QEP - Qualified European Photographer. Mojim hlavným zameraním je produktová fotografia, reklamná fotografia a retušovanie. Veľmi rád pracujem so svetlom a práve v týchto oblastiach to viem využiť na plno. Všetky moje práce majú tzv. high-end vzhľad, čo ich robí konkurencie schopnými nielen na Slovensku ale aj vo svete. Pomôžu klientov vytvoriť ten najlepší dojem na zákazníka a zanechajú v ňom WOW efekt.